Učím sa od ľudí a vecí nič neočakávať. Vynahradzujem si to však častým snívaním a vymýšľaním. Trumpeteri by Vám o tom mohli mnohé povedať. No teraz Vám poviem ja pár vecí o nich.

Nemala som poňatia, čo ma môže v PR agentúre čakať. Niečo mi však vravelo, že nič zlé to nebude. Tak som v prvý pracovný deň vstúpila do dverí a v hlave mi rezonovali slová z pohovoru, ktoré mi vraveli, že by som mala byť podporou našich (a snáď už môžem povedať i mojich) PR manažérov, Trumpeterov.

Na vizitke sa pod mojím menom píše PR excutive a jediná moja asociácia patrí stínaniu hláv. To nie je príliš povzbudzujúce pre nikoho. Neviem, čo si predstavujete pod slovom podpora. Mne sa ihneď prehrajú slová zo známej piesne: „opri sa o mňa, bude ti dobre…“

Uvedomujem si, že v tomto zmysle nie som dokonalá opora. Niekedy sa mi podarí niečo popliesť, inokedy poriadne nepočúvam, lebo mám pred sebou kopce čísiel, písmeniek, výkričníkov aj otáznikov a niekedy je jednoducho všetko zle. Preto začnem snívať. Viete, že sa mi snívalo o chlapcovi, ktorý mal v pracovni na stene zavesený obraz s mimozemšťanmi? Sám ich nakreslil. Chcel nás so Simonkou preniesť do našich minulých i budúcich životov. Aha! Prepáčte mi… To sa nám so Simonkou naozaj stalo. Keď sme zháňali hostí na tlačovú konferenciu… Tak potom tu je iný sen. Ten o tých prázdnych papieroch. Všade po stole boli rozložené hŕby čistých papierikov. Nakláňali sa nado mnou, div, že ma celú nepohltili. Keď sme ich však postupne začali s Trellkou jeden za druhým nahrievať nad sviečkou, začal sa nám na nich zjavovať tajný odkaz. Počkajte! Veď i to je pravda! To je o našich novoročných pozdravoch… Nie! Poviem Vám teda o tom zlom sne! Nočná mora! Ivanka sa chystala za klientom. Stála pri dverách a čakala na podklady z tlačiarne. Čas sa skracoval. Rady áut na cestách sa predlžovali. Riadna dráma, nie? Zásielka z tlačiarní však  nakoniec prišla načas. Ehm, lenže som omylom poslala tlačiarom zlé podklady… Ó, myslíte správne. I toto je pravda!

Tie zvláštne zážitky, malé či veľké chyby, nás robia lepšími, krajšími, cennejšími a jedinečnými. Keď niečo nie je tak, ako si predstavujem, túžim vybehnúť z kancelárie a zhlboka sa nadýchnuť. Som rada, že ma za tieto moje chvíľky manažéri nepreklínajú. Poteším sa, keď sa k tomuto môjmu úteku pridajú. S Trellkou ráno stojím v jogovom postoji stromu. So Simonkou počas obedu zbieram opadané lístie a lieskovce v tvare ježkov. A Petrík, ten po práci nemá problém ľahnúť si so mnou na zem a pozorovať oblohu. Vtedy zhlboka dýcham a počúvam. A o malú chvíľu je zase všetko dobre. Pretože kde inde je možné sa aspoň na chvíľu dotknúť dokonalosti, ak nie v prírode? A takto sa môžme učiť každý deň.

Teraz však znovu niečo o tých mojich PR snoch. Nedávno sa mi prisnilo, že som hrala poker. Nahlas som pri stole vyslovila želanie, že by som si priala vyhrať ohňostroj. („Vyhrať? A ja viem poker hrať?“, pamätám si, ako som si toto v tom sne pomyslela.) A viete, čo som nakoniec vyhrala? Ach! Znova si vymýšľam! To nebol sen! Veď poker sme skutočne hrali na vianočnom večierku… Čo som teda vyhrala? Ten ohňostroj predsa! Vidíte? Sny sa plnia!

Moji Trumpeteri sa snažia, aby uskutočnili priania, požiadavky klientov. Keď vidím, ako lietajú po svete, o dušu vytelefonovávajú, mračia sa, premýšľajú nad správnou témou či stratégiou. Vtedy sa pri nich zastavím a zaspievam im „opri sa o mňa, bude ti dobre“. Samozrejme, čisto obrazne.

Nie sme dokonalí, no veci robíme najlepšie ako vieme. A to je naša silná stránka. Vymýšľame, snívame, skúšame, sme spokojní či sklamaní. Niekedy sa zasnívam a vidím sa na Islande. Obkolesuje ma tá zvláštna, éterická hudba, očarujúca príroda a moje stopy v piesku na pobreží. Alebo i to je skutočnosť? Neviem. Možno sa to dozviete v ďalšom blogu.

Teraz snívajte, buďte odvážni a usmievajte sa na svet. My Trumpeteri to robíme.

 

Soňa Balážová