Začalo to skvele. Autobus 61 nás doviezol až na bratislavské letisko, pani nám s úsmevom odbavila batožinu a dala do rúk letenky, všetko malo svoje zvláštne čaro, ktoré sa spája asi so všetkým, čo je v živote prvýkrát.

Z maličkého okna lietadla vyzeral svet ako miesto, ktoré sa dá bez akýchkoľvek problémov opustiť. V jednej básni od autora, ktorého poznám len pod prezývkou Fouckault, sa píše:

„na kolečkové židli s nohama ve vzduchu je stejně nejlíp…protože strašidla jsou jen tam dole na zemi..“

Asi to platí všeobecne – s nohami vo vzduchu je všetko v poriadku, pretože strašidlá sú len tam dole na zemi…

Nasledoval prílet do slnečného Corfu a niekoľko dní oddychu, ktorý mal vôňu mora. To pekné ale nemá vždy dlhú trvácnosť a časté vytriezvenie je niekedy nepríjemnejšie, než by sa patrilo.

Necelé dva dni pred koncom dovolenky moja priateľka ochorela a mňa premkol strach. Keď sa v noci prehadzovala na posteli s bolesťami celého tela a nad ránom ma poprosila, aby som zavolal lekára, naozaj som sa bál.

Lekár jej predpísal lieky a odišiel. A potom ďalšia noc prehadzovania sa, ďalšia noc a otázka, ako zvládneme priletieť domov.

So zvyškami síl sme sa nakoniec vydali na letisko, kde akoby toho nebolo ešte dosť, nastal problém s našou cestovnou kanceláriou a čakanie na vstup do lietadla sa nepríjemne natiahol.

Nakoniec to ale dobre dopadlo. A ja som mal možnosť zamyslieť sa. Často sa rozpráva o tom, že najdôležitejšie v živote je zdravie. Na vlastnej koži som sa presvedčil o funkčnosti týchto slov. A uvedomil som si, že zvyšok je len hra.

Predstavte si marketing ako vysvietené Las Vegas a sami seba, ako chodíte v rámci práce do kasína. Vsádzate, premýšľate, vyhrávate a –samozrejme –prehrávate. Ale o tom to je. Snažte sa byť čo najlepší, ale neurobte z hry zmysel života, pretože potom prestanete byť hráčmi.

Veľkí hráči sa vždy postavia a kým im neostane posledná minca, vsádzajú. Sám mám v práci dni, kedy odchádzam s prázdnymi vreckami. Lenže človek nikdy nevie, kedy mu čierna trinástka náhodou nezdvojnásobí vklad. Len sa nebáť…

 

Peter Prokopec