Opisovať pocity, ktoré sa dostanú na povrch po schválení kreatívnej idey z vašej hlavy alebo po získaní nového klienta, je zbytočné. Poznajú ich všetci, ktorí a ktoré s nimi prišli do kontaktu a ostatným sa ich nepodarí sprostredkovať dostatočne relevantne. Je to rovnaké ako opisovať eufóriu bežca po odbehnutých pretekoch. Každý má svoje víťazstvá, ktoré ťažko predstaviť do hĺbky nezainteresovaným.

Tak či onak – že sú pozitívne, pochopia všetci. Lenže nielen o nich je práca v reklamnej agentúre. Frustrácia, sklamanie, neúspech – tieto slová si na vlastnej koži vyskúšal každý z brandže. Aspoň predpokladám. Klient, ktorému sa ťažko zavďačiť, čas plynúci rýchlejšie než tak, ako sme sa o ňom učili v škole, rôzne faktory vyplývajúce na ne-pohodu v office…

Nechcem rozoberať osobný pohľad na tieto protipóly a aj motivačné slová by som si rád ušetril. Pointa tohto blogu tkvie v mojom presvedčení, že reklama má ešte stále svoje miesto na svete. Že ešte stále disponuje sebaobhájiteľnosťou. Samozrejme – iba ak odhliadneme od plochých kampaní, od prázdnych sľubov, od sexizmu a od ďalšieho odpadu.

Postaviť zmysluplnú kampaň nie je iba tak. Žiada si to nápad a prácu celého tímu (ideamaker sa stretne s grafikom… a nie je to vtip), ale hlavne – aspoň trochu viery v to, že čo človek robí, nie je úplne zbytočné.

Vizuálny smog je zlý. Premena ženy na objekt je zlá. Letáky v schránkach, ktoré niekto robil v skicári na Pentiu jednotke, sú zlé.

Ale toto, toto je dobré:

P.