Niekoľkoročná práca v novinách a televíziách a niekoľkoročné školenia od najlepšej hlásateľky Andrejky Bugošovej zanechajú stopy. Pýtate sa aké? Predovšetkým alergiu na televíznych redaktorov a hlásateľov /nie všetkých/ – ich neustále chyby v gramatike, v melódii a intonácii reči, vo vyslovovaní, v kladení dôrazu na nesprávne slová. Aj to je jeden z dôvodov, prečo nechcem a ani nedokážem pozerať správy. Všetko, čo sme sa učili v škole alebo na školeniach zrazu v praxi neplatí. Moji niektorí bývalí kolegovia alebo spolužiaci podľahli tlaku buď vedenia alebo verejnosti a „prepli sa“ do nejakej roly redaktora, ktorá je podľa mňa neprirodzená. Prečo nefungujeme celý život v jednej a tej istej role? Prečo musíme „prepínať“? Tento trend pozorujem aj v mojom okolí a súkromí. Niekto prepína do roly matky alebo otca, keď je so svojím dieťaťom, iný zase do roly vo svojej profesii. Nemôžeme byť všetci prirodzení a správať sa prirodzene v každej situácii? Veď je to smiešne! A ten kto prichádza do kontaktu s „prepínajúcimi“ sa ľuďmi im po čase prestane veriť. Ktorá rola, tvár je tá pravá? Iba ja mám tento pocit alebo ho máte aj vy? Alebo „prepínam“ aj ja?  😉

 

 

anež